Pražská kabaretná tradícia

Mesto s vlastnou varietnou scénou

Praha kabaret jednoducho neimportovala. V desaťročiach pred druhou svetovou vojnou si mesto vybudovalo vlastnú tradíciu revue, piesne a komického divadla, z veľkej časti v češtine, miešajúcu jazz, klaunstvo a aktuálny humor. Návštevníci sa dnes s touto históriou priamo stretnú len veľmi málo, pretože veľa z nej záviselo od jazyka. Vysvetľuje však, prečo tu myšlienka večera plného piesní, scénok a tanca pri stole pôsobí domácky. Najdôležitejšie sú dve mená: Osvobozené divadlo medzivojnových rokov a divadlo Semafor založené v roku 1959.

Osvobozené divadlo

Osvobozené divadlo bolo založené v roku 1926 ako divadelná sekcia Devětsilu, združenia českých avantgardných umelcov. Jeho raná tvorba čerpala z dadaizmu, futurizmu a českého hnutia nazývaného poetizmus a kládla nový dôraz na svetlo a kontakt medzi hercami a publikom. Uvádzalo moderných autorov ako Apollinaire, Jarry a Cocteau po boku vlastných hier. Divadlo pôsobilo do roku 1938 a bolo dôležitou súčasťou kultúrnej scény prvej Československej republiky.

V+W a Vest Pocket Revue

V roku 1927 vystúpili dvaja študenti práva, Jiří Voskovec a Jan Werich, s vlastnou show Vest Pocket Revue, montážou dadaistických gagov, intelektuálneho humoru a jazzových piesní. Stala sa senzáciou a dvojica sa pridala k súboru. Ten istý rok sa pridal aj klavirista a skladateľ Jaroslav Ježek a jeho jazzom ovplyvnené piesne sa stali pre divadlo kľúčovými. Voskovec a Werich, známi jednoducho ako V+W, nosili klaunské masky inšpirované klaunmi Fratellini a neskôr divadlo viedli sami.

Forbíny a aktuálny humor

Jedným z vynálezov Osvobozeného divadla bola forbína, improvizovaný dialóg predvádzaný na predscéne pred oponou, často reagujúci na vtedajšie politické a kultúrne udalosti. Rané programy boli voľné, postavené na improvizácii a na reakciách publika. Od roku 1932 sa hry obrátili otvorene politicky a varovali pred nacizmom, čo prinieslo cenzúru a sťažnosti. Divadlo bolo zatvorené v novembri 1938 a po krátkom povojnovom obnovení sa už nevrátilo.

Semafor a malé formy

Nová generácia pražskej scénickej zábavy prišla so Semaforom, ktorý v roku 1959 založili Jiří Suchý a Ferdinand Havlík. Názov je akronymom Sedm Malých Forem, sedem malých foriem, zahŕňajúcich hudobnú komédiu, poetické divadlo, históriu piesne, jazz, výtvarné umenie, film a voľný žáner. Semafor bol štartovacím bodom pre mnohých českých hudobníkov, medzi nimi Karla Gotta a Hanu Hegerovú, a Suchý tam vystupoval celé desaťročia. Ukazuje rovnakú zmes piesne, komédie a hudby, ktorá definovala medzivojnové scény mesta.

Susedia vo Viedni a Krakove

Pražská scéna vyrástla medzi blízkymi príbuznými. Vo Viedni inšpiroval francúzsky model Jung-Wiener Theater zum lieben Augustin, sídliaci v Theater an der Wien, a v 20. rokoch pôsobili umelci ako Fritz Grünbaum a Karl Farkas v Kabarett Simpl. V Krakove je literárny kabaret Zielony Balonik, ktorý v posledných rokoch delenia Poľska založili miestni básnici, spisovatelia a umelci, považovaný za počiatok poľského kabaretu. Každé mesto prevzalo parížsku myšlienku piesne a satiry pri stole a urobilo ju miestnou, tak ako Praha s V+W.

Od satiry k spektáklu

Dnešné medzinárodné predstavenia v Prahe stoja na opačnom konci spektra ako V+W. Kým Oslobodené divadlo záviselo od českej slovnej hračky a politiky, revue desaťročí závisí od kostýmov, choreografie a hudby, ktorú každý pozná. To ju robí prístupnou pre návštevníkov, na úkor miestnej ostrosti. Ak vás história osloví, hľadajte archívne nahrávky Ježkových piesní, ktoré sa stále znovu vydávajú; pre samotný večer tanečný sprievodca vysvetľuje štýly, ktoré si revue požičiava.

Čítajte ďalej: Tanečné šialenstvá 20. storočia